Profesionáli v boji proti ploštici posteľnej...0948 373947



Aktuálne
Postrek proti ploštici postelnej

Práce vykonávame v súlade s HCPP

(Hazard Analysis and Critical Control Points)

čítaj viac TU

 

Poviná jesenná deratizácia

čítaj viac TU

Plošica

Význam ploštíc spočíva hlavne v znepokojovaní spiacich ľudí, u ktorých môžu cicať krv na ...

Myši v domoch

Na Slovensku je zaznamenaný vysoký výskyt drobných hlodavcov (myš, hraboš) v rodinných domoch. ...

Povinná jesenná deratizácia

Pokiaľ ste vlastníkom komerčnej nehnuteľnosti, alebo podnikateľ s vlastnou prevádzkou, nezabudnite ...


Dezinsekcia - ničenie obtiažneho hmyzu
 

DezinsekciaDezinsekcia je súbor opatrení vykonávaných chemickými, biologickými a fyzikálnymi metódami za účelom ničenia škodlivých, epidemiologicky, hospodársky závažných a obťažujúcich článkonožcov - hmyzu (šváb, rus, blcha, ploštica, mravec, mucha atď.).

Základným predpokladom úspešnej dezinsekcie je postup, podľa vopred postaveného systematického plánu. Súčasťou tohto plánu je aj harmonogram, ktorý určuje pravidelný monitoring a na základe vyhodnotení sa určuje rozsah, objem a forma zásahu.
Naša firma vykonáva dezinsekciu formou jemnorozptylovej aplikácie (postrekom), náterom, poprašovaním, rozkladaním nástrah, studenou alebo teplou aerosoláciou. Nami požívané prípravky pri jemnorozptylovej aplikácii (barierový postrek) neznečisťujú podlahy, koberce, steny, vnútorné zariadenia a takmer vôbec nezapáchajú. To uľahčuje prípravu objektu, netreba zakrývať nábytok, stačí sprístupniť všetky priestory a ukryť (zabaliť) potraviny. Postrek nezanecháva viditeľné stopy. Po jeho ukončení netreba upratovať, stačí priestory intenzívne vyvetrať a môžu sa používať. Treba len umyť predmety bezprostredne používané (poháre, taniere, príbory, zubné kefky a pod.), ak tieto neboli vopred ukryté. Uvedenú dezinsekciu doporučujeme pri preventívnom zásahu vykonať jeden krát a pri represívnom zásahu dva krát a to s prestávkou 3-6 týždňov, z dôvodu zničenia potomstva – druhej generácie. Interval postrekov závisí od druhu likvidovaného hmyzu. Tak isto vykonávame dezinsekciu formou kladenia požerových nástrah napr. prípravkom s obchodným názvom Faratox Turbo, ktorý je určený na ničenie mravcov. Dezinsekciu veľkých skladových priestorov môžeme vykonávať tzv. studenou aerosoláciou. Výhodou tejto formy dezinsekcie je, že účinná látka dezinsekčného prípravku sa pod vysokým tlakom vzduchu dostane aj na ťažko prístupné miesta ošetrovaného objektu (napr.: stropy hál atď.). Ďalej vykonávame dezinsekciu verejných priestranstiev proti komárom, prípadne postreky stromových porastov proti ploskáčikovi pagaštanovému a spriadačovi americkému, ale aj proti iným škodcom.

Dezinsekciu vykonávame:

  • chemickým postrekom
  • požerovými nástrahami
  • poprašom
  • dymovaním
  • aerosoláciou

Dezinfekcia - ničenie choroboplodných mikroorganizmov

Dezinfekcia je súbor opatrení smerujúcich k likvidácií mikroorganizmov pomocou chemických alebo kombinovaných postupov, ktoré majú za cieľ prerušiť cestu nákazy od zdroja k vnímavému jedincovi. Môžeme ju definovať ako ničenie alebo zneškodňovanie choroboplodných mikroorganizmov.

Výkon dezinfekcie zabezpečujeme pre:

  • byty po úmrtí. zdravotníctvo armádne komplexy, školy, potravinárske priestory
  • povaly a strešné priestory pred a po odstránení vtáčieho trusu, uhynutých zvierat, pivničné a suterénne priestory po zatopení
  • budovy z veľkou migráciou ľudí
  • poľnohospodárske objekty živočíšnej výroby a iné

rad Šváby


Šváby patria medzi najrozšírenejších škodcov v ľudských obydliach na celom svete. Vyskytujú sa v potravinárskych prevádzkach (pekárne, mlyny, pivovary, kuchyne, sklady potravín) obchodoch, reštauráciách, hoteloch, nemocniciach, obytných domoch, na lodiach atď. Požierajú cukor, med, čokoládu, pečivo, chlieb, cukrovinky, pivo, mlieko, mliečne výrobky, tuky, mäso, údeniny, kožu, kožušiny, ovocie, zeleninu, prírodné textílie. Pri nedostatku potravín môžu požierať aj papier, knihy. Svojou prítomnosťou môžu spôsobiť skrat elektrického prúdu alebo poškodenie počítačových systémov. Zdravotný a hygienický význam švábov je v prenose choroboplodných zárodkov na povrchu tela alebo vylučovaním výkalmi ako aj v kontaminovaní potravín plesňami. Šváby vyvolávajú alergie dýchacích orgánov človeka. Vy výkaloch švábov sa nachádzajú karcinogenné látky.

Rus domový - Blattella germanica

Rus domový - Blattella germanicaVeľkosť 10 – 15 mm. Farbu má špinavo žltú až svetlohnedú. Charakteristické sú dva čierne pásy na hrudnom štíte. Rozmnožuje sa po celý rok. Po rituálnom tanci, počas ktorého samček pohládza samičku dlhými tykadlami a po dlhom dvorení, dôjde k páreniu. Potom samička kladie 37 – 45 vajíčok do schránky, ktorú nazývame ootéka a ktorú nosí so sebou až do vyliahnutia mladých, čo trvá asi dva týždne. Nymfy (mláďatá) sa podobajú na dospelé rusy. Počas vývinu sa nymfy niekoľkokrát zvliekajú. Dospievajú za 1 – 2 mesiace. Celý vývin trvá 2 – 3 mesiace. V priebehu života (niekoľko mesiacov) nakladie samička 5 – 7 znášok vajíčok.

 

 

 

Šváb obyčajný – Blatta orientalis

Šváb obyčajný – Blatta orientalisVeľkosť 20 – 27 mm. Farbu má hnedočiernu lesklú. Samica má redukované krídla siahajúce do dvoch tretín bruška, nelieta. Na konci bruška vyrastajú dlhé 12-14 článkové výrastky (cerkusy). Sú na nich orgány citlivé na otrasy pôdy. Vyhľadáva tmavé a vlhké miesta, chladnejšie ako Rus domový, napr. pivnice, sklady, šachty aj kanalizácie. Tento druh hmyzu sa vyskytuje len v budovách. Po kolmých hladkých stenách nelezie. Pohybuje sa pozdĺž stien. Keď sa presúva do nových neosídlených priestorov, najčastejšie využíva cestičky popri vykurovacom potrubí, kde sa aj najradšej zdržuje. Je to živočích veľmi citlivý na svetlo, preto sa cez deň ukrýva a aktívny je až v noci. Podobne ako rus domový, aj šváb je všežravec. Šváby sa rozmnožujú počas celého roka. Okolo oplodnených vajíčok sa samičke vytvorí puzdro(ootéka), ktoré odloží na vhodné miesto a tým sa jej starostlivosť o potomstvo končí. Vývoj nedokonalou premenou.

 

Šváb hnedopásavý – Supella longipalpa

Šváb hnedopásavý – Supella longipalpaVeľkosť 10-14 mm. Podobá sa na Rusa domového. Na hrudnom štíte má jede tmavý pás, tmavé pásy na krídlach. Vyskytuje sa v izbách, nie v kuchyniach. Ukrýva sa v skriniach. Má averziu k lapačom. Zatiaľ bol viackrát zistený výskyt v ČR.
 

rad Dvojkrídlovce - Muchy


Majú jeden pár blanitých krídiel. Druhý pár je premenený na tzv. Kyvadielka. Kyvadielka pomáhajú muchám udržiavať si rovnováhu. Muchy sú najlepšími umelcami v lietaní, dokážu sa vznášať, pristávať kolmo, lietať dopredu i dozadu. Ústne ústroje sú lízavé alebo bodavocicavé. Premena je dokonalá.

Mucha domáca - Musca domestica

Mucha domáca - Musca domesticaJe najbežnejšou a nahojnejšou muchou v domácnostiach, potravinárskych prevádzkach, chove hospodárskych zvierat, obchodoch, skladoch. Veľkosť 7 – 8 mm, farba sivočierna, na hrudi má 4 pozdĺžne čierne pruhy. Ústne ústroje má lízavé. Samička kladie v jednej znáške 200 vajíčok. Vajíčka kladie do hnoja, menej často do hnijúcich odpadkov. Z vajíčok sa liahnu beznohé larvy, 2 x sa zvliekajú, za 7 – 8 dní sa zakuklia. Dospelé muchy sa liahnu podľa podmienok, za 3 dni až 5 mesiacov. Pri teplote 20 – 25°C prebehne celý vývoj cca za 1 týždeň. Mucha sa dožíva podľa teploty počasia 2 až 13 týždňov. Mucha prezimuje buď v štádiu larvy alebo kukly, vzácnejšie ako dospelá mucha. Mucha domáca obťažuje človeka, zvieratá a prenáša pasívne na povrchu tela alebo výkalmi infekčne choroby.

 

Bodavka maštaľná - Stomoxys calcitrans

Bodavka maštaľná - Stomoxys calcitransJe podobná muche domácej, ma ale bodavo cicavé ústroje. Rozmnožujú sa v slamovom hnoji alebo hnijúcom rastlinnom odpade.

 

 

 

 

 

 


Mäsiarka obyčajná - Sarcophaga carnaria

Mäsiarka obyčajná - Sarcophaga carnariaMäsiarka obyčajná dosahuje veľkosť 10-16 mm. Samička znáša živé larvy najčastejšie na mäso a na hnijúce látky organického pôvodu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Slnivka izbová - Fannia canicularis

Slnivka izbová - Fannia canicularisSlnivka izbová, ktorej cikcakovité letecké exhibície môžete pozorovať v okolí lampy, si najradšej hovie v hnijúcom rastlinnom odpade,
močovkových jamách a žumpách.

 

 

 

 

 


Bzučivka obyčajná - Calliphora vicina

Bzučivka obyčajná - Calliphora vicinaBzučivka obyčajná je čiernomodrá robustná mucha s kovovým leskom na zadočku. Hlava a oči sú červenkasté. Bzučivka obyčajná dosahuje veľkosť
10 mm. I ona môže prenášať široké spektrum pôvodcov infekčných nákaz.
Vývoj trvá 2–3 týždne.

rad Dvojkrídlovce - Komáre


Majú jeden pár blanitých krídiel. Druhý pár je premenený na tzv. Kyvadielka. Ústne ústroje sú bodavocicavé. Premena je dokonalá. Z podradu - Komárov sú najvýznamnejšie tri rody - Culex, Aedes, Anopheles.

Komár dotieravý - Culex molestus

Komár dotieravý - Culex molestusVeľkosť 3,5 – 5 mm, svetlohnedo sfarbený. Liahniská tohoto komára sa nachádzajú v ľudských obydliach. Sú to technické priestory, kde sa zhromažďuje voda znečistená organickými látkami, kotolne, teplovodné šachty, výťahové šachty, septiky. Samička sa nemusí pred prvým kladením vajíčok nacicať krvi. Vajíčka kladie na vodnú hladinu, z nich sa liahnu pohyblivé larvy. Larva sa 4x lieni a potom sa mení a kuklu, z ktorej sa liahne dospelý komár – imago. Komáre sa v domoch liahnu po celý rok. Samičky lietajú do bytov a v noci cicajú krv na ľuďoch, zvlášť na deťoch.

 

 

Komár útočný - Aedes vexans

Komár útočný - Aedes vexansZástupcovia tohto rodu sú pôvodcami jarných a letných komárich kalamít. Pri premnožení v obrovských množstvách nalietavajú na lesnú zver, hospodárske zvieratá a ľudí. Samičky kladú vajíčka na zem na miesta, ktoré môžu byť zatopené pri povodní alebo topení sa snehu. Sú to lužné lesy, mokré lúky, prehĺbeniny v teréne. Pri silnom premnožení môžu komáre znepríjemňovať pobyt v prírode ale môžu zleietavať aj do vzdialenejších obydlí človeka.

 

 

 

 


Komár jarný - Aedes communis

Komár jarný - Aedes communisZástupcovia tohto rodu sú pôvodcami jarných a letných komárich kalamít. Pri premnožení v obrovskýc množstvách nalietavajú na lesnú zver, hospodárske zvieratá a ľudí. Samičky kladú vajíčka na zem na miesta, ktoré môžu byť zatopené pri povodní alebo topení sa snehu. Sú to lužné lesy, mokré lúky, prehĺbeniny v teréne. Pri silnom premnožení môžu komáre znepríjemňovať pobyt v prírode ale môžu zleietavať aj do vzdialenejších obydlí človeka.

 

 

 

Anopheles

AnophelesSamičky znášajú vajíčka do stojatých vôd sú rybníky, melioračné kanále, mláky. Samičky dávajú prednosť cicaniu na dobytku. Niektoré druhy tohto rodu sú prenášačmi malárie. V súčasnej dobe sa anofelesy vyskytujú v menšom množstve. V našich podmienkach sa nerobí špeciálna likvidácia anofelov.
 

rad Blankokrídlovce - Mravce


Blankokrídlovce majú dva páry blanitých krídiel. Ústne ústroje sú hryzavé, niekedy premenné na lízavé (včely). Vyvíjajú sa premenou dokonalou. Niektoré druhy sú z pohľadu človeka užitočné – ich larvy požierajú škodlivý hmyz. Iné druhy sú škodlivé. Niektoré druhy žijú v spoločenstvách – včely, osy, mravce.

Jednu z najrozšírenejších a najpočetnejších skupín hmyzu na Zemi predstavujú mravce. Je to blanokrídly hmyz typický svojím sociálnym spôsobom života, kde v jednom hniezde alebo spoločnom hniezdnom zoskupení môžu byť u určitých druhov až milióny jedincov. Mravenčie spoločenstvá sa rozdeľujú na tri kasty: bezkrídle robotnice, okrídlené samičky a samčeky, ktoré sa objavujú v určitom období roka pri rojení. Samička po oplodnení stráca krídla a stáva sa zakladateľkou – kráľovnou nového hniezda, prípadne je prijatá do už existujúcej kolónie. Kráľovné mravenčích spoločenstiev patria k najdlhšie žijúcim predstaviteľom v ríši hmyzu.

Mravec faraónsky – Monomorium pharaonis

Mravec faraónsky – Monomorium pharaonisTento druh mravca v našich podmienkach žije trvale synantropne. Má dokonalú premenu. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní (vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní). U pohlavných foriem trvá vývoj v priemere o 14 dní dlhšie. Optimálna teplota je 26°C. Pri 14°C prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Pri teplote 10°C hynú behom jedného týždňa. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku, okolo teplovodného potrubia, eletrického vedenia, v kúpelniach, bytových jadrách, kinách, a v rôznych obaloch, krabiciach, izbových kvetinách. Kolónie mravcov sú rôzne veľké a v napadnutých miestach ich býva väčší počet. Jedna kolónia má niekoľko desiatok i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička.
Charakteristické znaky :
Robotnice - veľkosť 2 mm, svetlohnedá až čajová farba, bruško tmavé, dožívajú sa 20 týždňov.
Samičky - veľkosť 3,5 – 4,8 mm, farba žltohnedá, dožívajú sa cca 400 dní.
Samčekovia - veľkosť 2,5 – 3,1 mm, farba hnedá, dožívajú sa 14 – 21 dní.

Mravec obecný - Lasius niger

Mravec obecný - Lasius nigerJe naším najbežnejším druhom. Poznáme ho tiež pod názvom čierny. Hniezda si vytvára na najrôznejších miestach – pod kameňmi, kusmi dreva či v pôde s hlinenou kopcovitou nadstavbou. Často ho môžeme nájsť v spoločnosti vošiek, kde sa živia sladkými výmeškami, ktoré prenášajú na ďalšie rastliny. Ako všežravec loví drobné bezstavovce a konzumuje rôzne rastlinné a živočíšne zbytky. Niekedy preniká aj do bytov. Podobne sa chová i kontrastne zafarbený druh s červenožltou hrudou Lasius emarginatus. Sýtejšiu čiernu farbu má mravec čiernolesklý (L. fuligonosus), ktorý je viazaný na stromy. Pod koreňmi alebo v dutinách kmeňov si buduje charakteristické kartónové hniezda.
 

rad Blchy


Malý bezkrídly hmyz, hrdzavo až čierno sfarbený. Telo majú z bokov stlačené. Veľkosť je 1,5 – 3,5 mm. V dospelosti sa obe pohlavia živia krvou teplokrvných živočíchov (cicavce, vtáky). Pohybujú sa skákaním. Vyvíjajú sa dokonalou premenou. Samička po nacicaní krvi asi po 2 dňoch kladie priamo na telo hostiteľa vajíčka. Vajíčka kladie po 4 – 8, celkove 400 – 500 kusov. Z vajíčok sa liahnu tenké biele „červíkovité“ larvy, ktoré sa živia výkalmi rodičov a rôznymi organickými odpadmi. Larvy majú 3 vývojové štádia, potom sa kuklia. V štádiu kukly vydrží blcha až 220 dní. Liahnutie nastáva vplyvom otrasu, tlaku na kuklu alebo vzostupom teploty. Dĺžky života bĺch je maximálne 500 dní. Blchy parazitujú iba na vtákoch a cicavcoch, ktoré majú stálu noru alebo hniezdo. Z cicavcov vyhľadávajú hlodavce, mäsožravce, hmyzožravce, a netopiere. Je zaujímavé, že človek je jediným primátom (člen radu cicavcov, ktoré sú na najvyššom stupni vývoja: patria sem poloopice, opice a človek), na ktorom blchy parazitujú. Z vtákov trpia blchami najmä tie druhy, ktoré hniezdia v dutinách, teda ďatle, sýkorky, brehule, vrabce a dutinové holuby. Často sa stáva, že každý živočíšny druh a jeho blízki príbuzný majú svoj vlastný druh bĺch (napríklad blcha psia je na psoch, blcha krtia na krtovi a jeho príbuzných atď.).

Blcha ľudská – Pulex irritans

Blcha ľudská – Pulex irritansBlcha ľudská je v Európe najčastejší cudzopasník človeka z radu bĺch. Žije aj na domácich zvieratách a na divoko žijúcich šelmách. Vo vzťahu k človeku predstavuje blcha ľudská priameho cudzopasníka a prenášača ochorení. Blcha ľudská nie je pôvodným cudzopasníkom človeka. Predpokladá sa, že sa ním stala po ochočení psa človekom. Tuto hypotézu podporuje hojný výskyt tejto blchy na psovitých šelmách. Blcha ľudská je rozšírená kozmopolitne (po celej zemeguli), okrem niektorých oblastí tropických pralesov. Zo stúpajúcou životnou úrovňou početnosť jej výskytu klesá. Po bodnutí zanecháva blcha na koži pupenec so stredovou krvavou škvrnou, ktorá svŕby, ale po 3 dňoch mizne. Blchy predstavujú priame cudzopasníky človeka a prenášačov chorôb zo zvierat na človeka, preto sa radia medzi škodcov ľudského zdravia. Do blchy, ktorá sala krv z infikovanej osoby či zvieraťa sa dostávajú pôvodcovia nákaz z krvi infikovaného. V blche sa potom rozmnožujú alebo sa ďalej vyvíjajú. Pri opetovnom saní sa pôvodcovia nákazy dostávajú priamo do ranky vzniknutej nabodnutím kože človeka alebo zvieraťa a odtiaľ do krvi a ďalej do celého tela napadnutého.

 

Blcha psia – Ctenocephalides canis

Blcha psia – Ctenocephalides canisBlcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká ako Blcha ľudská, ktorá meria 2-3,5 mm. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené. Je to vonkajší parazit (exoparazit), cudzopasí na povrchu organizmu, najčastejšie u psa, výnimočne u človeka. Jej telo je zo strán sploštené, takže veľmi ľahko preniká do srsti psa. Telo blchy je červenohnedé, lesklé a je vystužené chitínom, takže je i veľmi pevné.
 

rad Roztoče


Sú to drobné pavúkovce od 0,1 mm až po 1 cm veľké. Telo im splynulo do jedného celku. Ústne ústroje sú hryzavé alebo cicavé. Vnútorné ústroje majú hodne zredukované, prevláda tráviaca sústava bohato rozvetvená. Dýchajú buď vzdušnicami, alebo povrchom tela. Pohlavie majú oddelené. Vyvíjajú sa premenou nedokonalou. Z vajíčka sa liahne larva, tá po lienení sa mení na nymfu a po ďalšom lienení sa mení na dospelého jedinca. Škodia na rastlinách, potravinách, niektoré druhy parazitujú na človeku alebo zvieratách a môžu prenášať pôvodcov infekčných ochorení.

 

Kliešť obyčajný - Ixodes ricinus

Kliešť obyčajný - Ixodes ricinusTelo je vajcovitého tvaru, zhora stlačené. Samička je dlhá 3,5 – 4,5 mm, predná časť teľa je čierna, zadná červenkavá. Samček dlhý 2,2 – 2,6 mm, čierno sfarbený. Ústne ústroje sú cicavé, vpredu zahrotené, pri cicaní sa zavŕtava do kože hostiteľa. Dospelé kliešte sa prichytávajú na väčších hostiteľov (srny, jelene). Nacicané samice majú sivú farbu a veľkosť hrachu. Kliešť prenáša veľmi závažne ochorenia, napr. kliešťový vírusový zápal mozgu, lymskú boreliózu, tularémiu, babeziózu. Kliešť obyčajný sa vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch, od nížin do nadmorskej výšky 600-700 m. V prírode sa kliešte objavujú včasne z jari. Najhojnejší výskyt je v apríli – máji a od polovice septembra a v októbri.

 

 

Roztoč domáci - Glyciphagus domesticus

Roztoč domáci - Glyciphagus domesticusSú to drobné 0,3 – 0,5 mm roztoče, belavej alebo ružovkastej farby. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačujú sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Samičky znášajú cca 500 vajíčok a ročne býva cca 7 generácii. Škodia na skladovaných potravinách ako je obilie, múka, múčne výrobky, cestoviny, tvrdé syry, olejniny, krmné granule, sušené ovocie, rybie múčky. Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Konzumácia takto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí zažívacie ochorenia.

 

 

 

Roztoč múčny - Acarus siro

Roztoč múčny - Acarus siroSú to drobné 0,3 – 0,5 mm roztoče, belavej alebo ružovkastej farby. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačujú sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Samičky znášajú cca 500 vajíčok a ročne býva cca 7 generácii. Škodia na skladovaných potravinách ako je obilie, múka, múčne výrobky, cestoviny, tvrdé syry, olejniny, krmné granule, sušené ovocie, rybie múčky. Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Konzumácia takto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí zažívacie ochorenia. 

Ploštica posteľná – Cimex lectularius

Veľkosť tela 4-8 mm, ploché oválne telo hrdzavo hnedej farby. Krídla sú zakrpatené. Ústne ústroje sú bodavocicavé. Vyvíja sa nedokonalou premenou. Samička denne znáša 5 vajíčok, počas celého života ich nakladie až 500. Vajíčka sú lepkavé, samička ich priliepa na tmavé, neprístupné miesta (štrbiny v nábytku, rámy obrazov, drevené obloženie stien). Z vajíčok sa za 14 - 20 dní liahnu malé 1 mm larvy. Larvy sa 5 krát zvliekajú a po každom zvlečení sa potrebujú nacicať krvi. Doba vývoja ploštice od vajíčka po vajíčko závisí od teploty prostredia a trvá 1 až 2 mesiace. Ploštica dobre znáša nízke teploty až do -17 °C. Dospelé jedince žijú 14 mesiacov a hladovať dokážu cca 140 dní (údajne až 12 mesiacov). Ploštica je nočný hmyz, cez deň sa ukrýva na suchých miestach blízko postelí, v nábytku, v matracoch, v škárach stien, za obrazmi, za elektrickými zásuvkami, za drevenými obkladmi stien, v kovovom rúrkovom nábytku. Prednosť dáva drevu a papieru. Ploštice žijú mimo tela človeka, zvieraťa. Na svojho hostiteľa prichádzajú nacicať sa krvi. Krv cicajú všetky vývojové štádiá. Potravu dokážu vyhľadávať aktívne aj na väčšie vzdialenosti. Prítomnosť ploštíc mimo priameho pozorovania možno zistiť tiež podľa charakteristického červeno-hnedého trusu na nábytku, na posteľnej bielizni, pri silnom zahmyzení aj podľa typického zápachu. Ploštica neprenáša ochorenie ale jej bodnutie spôsobuje na koži bolestivé, silno svrbiace pupence.



Potemník skladový – Tribolium confusum

Chrobák veľký 2,6-5 mm. Štít má mierne vyklenuté strany a na krovkách sú bodkované ryhy s pozdĺžnym rebrovaním. Larva býva nažltla, pretiahnutá s dĺžkou 6 mm, na konci s dvoma špicatými hrdzavo hnedými rožkami. Vývoj trvá 83 dní pri 18 oC. Počet generácií za jeden rok sú 2, v teplých prevádzkach až 4. Vyskytuje sa hlavne v múke, zásobníkoch, silách, strojoch, chuchvalcoch organického prachu, škodí v štádiu larvy aj dospelca. Patrí medzi najzávažnejších škodcov skladovaných potravinárskych produktov.



Roztoč múčny – Acarus siro

 

Drobné 0,3-0,5 mm veľké roztoče, belavej alebo ružovkastej farby. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačujú sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Samičky znášajú cca 500 vajíčok a ročne býva cca 7 generácii. Škodia na skladovaných potravinách ako je obilie, múka, múčne výrobky, cestoviny, tvrdé syry, olejniny, krmivové granule, sušené ovocie, rybie múčky. Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Konzumácia takto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí zažívacie ochorenia.

 

 


Svrček domový – Acheta domestica

Veľkosť 16-21 mm, žlto sfarbený s tmavohnedými škvrnami na hlave a hrudi. Krídla sú dobre vyvinuté. Skáče pomocou tretieho páru nôh. Samček vydáva cvrčivý zvuk. Zdržuje sa v teplých prevádzkach - skladoch, pekárňach, kotolniach, aktívny je v noci. Samička kladie 200 - 300 vajíčok, z ktorých sa po 2 - 10 týždňoch liahnu larvy. Premena je nedokonalá, dĺžka života 1 - 2 roky. Potrava : kuchynské odpadky, mäsové a múčne výrobky, varené zemiaky, zelenina, ovocie. Potravu znečisťuje výkalmi, prenáša baktérie, obhrýzaním poškodzuje textilné vlákna.



Zrniar čierny – Sitophilus granarius

Je 3,5-4,7 mm dlhý chrobák. Imágo má farbu tela hnedo-čiernu až čiernu. Krovky má zrastené, preto imágo nie je schopné lietať. Larva je biela, iba hlavičku má žlto-hnedú, je beznohá a meria 4-5 mm. Prezimuje v skladoch v štádiu imága, alebo niekedy aj v štádiu larvy. Oplodnená samička kladie vajíčka do zrna. Do každého zrna pšenice, alebo jačmeňa kladie po jednom vajíčku, do kukuričných zŕn kladie 2-3 vajíčka. Celý vývoj jednej generácie trvá pri 18 oC (vajíčko = larva = nehybný stav = kukla = imágo v zrne = zrelosť - 13:63:4:9:3:6) = celkom 98 dní. Priemerne v nevykurovaných skladoch v našich podmienkach má 2 generácie do roka. Pri zvýšení priemernej teploty sa zvyšuje aj množstvo generácií.



Moľa šatová – Tineola biseliella

Drobný, pohyblivý motýľ, veľký 4-8 mm, predné krídla má svetlo okrové až žlté, hodvábne lesklé bez škvŕn, zadné krídla sú šedožlté. Ústne ústroje má cicavé. Samička kladie až 200 vajíčok z ktorých sa liahnu 1 mm veľké húsenice. Vývoj húsenice trvá pri 15 oC až 5 mesiacov, pri 30 oC 1-1,5 mesiacov. Celý cyklus od vajíčka po imago trvá v závislosti od teploty od 65 resp. až 227 dní. Dospelé motýle nepríjmajú pevnú potravu, škodia ich larvy – húsenice. V dospelosti 8-10 mm veľká belavá húsenica spriada chodbičky v napadnutom materiály. Húsenice žijú v pradivových rúročkách. Obávaný škodca vlnených textílií, kožušín, peria a iného materiálu živočíšneho pôvodu. Moľa šatová žije veľmi skryto, v domácnostiach predovšetkým v šatníkoch, ktoré nie sú vetrané, tmavých kútoch, kde je uložené šatstvo, v kobercoch, čalúnenom nábytku, na povalách a pod.

 


 



Roztoč z domáceho prachu - Glycyphagus domesticus

 

Je drobný 0,3-0,7 mm belavej alebo ružovkastej farby. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačuje sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Oplodnená samička kladie na substrát priemerne 32 (za deň 1-3) oválnych belavých vajíčok veľkosti 0,1-0,16 mm. Vývoj jednej generácie trvá priemerne 33 dní. Ročne býva cca 7 generácii. Jedna generácia žije 6 týždňov. Živí sa obilím, múkou, sušenou zeleninou, krúpami a pod., v domácnostiach - prach, šupinky ľudskej kože a pod. Škodia na skladovaných potravinách. Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Konzumácia takto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí zažívacie ochorenia. Ich prítomnosť môže vyvolať alergické reakcie. V panelových domoch s ústredným vykurovaním sa takmer nevyskytuje, pretože k životu potrebuje 70-80% relatívnu vlhkosť vzduchu. Počas 48 hodín môže znášať extrémne teploty, najnižšie -12 °C, najvyššie 43 °C. Pohybuje sa veľmi rýchle, trhavo, kľukato, za 1 minutú prejde vzdialenosť 150 mm. Preferuje životne podmienky 80-100% relatívnej vlhkosti vzduchu a teplotu 25 oC.

Baktéria tuberkulózy

Baktéria tuberkulózy sa objavila pred tromi miliónmi rokmi vo východnej Afrike a pravdepodobne sa rozšírila po celom svete, keď prví ľudia opustili svoj africký domov, tvrdia vedci na základe najnovších výskumov.

Podľa molekulárnej analýzy moderných variant baktérie tuberkulózy je táto choroba oveľa staršia, ako sa predtým predpokladalo , sú presvedčení francúzski bádatelia.

Vedci dúfajú, že práca na skúmaní tuberkulózy pomôže zlepšiť diagnostické metódy a liečenie tejto zhubnej choroby, ktorej ročne na celom svete podľahnú tri milióny ľudí.

Tuberkulóza sa opakovane objavuje vo východnej Európe, juhovýchodnej Ázii a v subsaharskej Afrike, a to aj kvôli druhom baktérie tuberkulózy rezistentným voči liekom a nárastu počtu nakazených vírusom HIV.

 

Baktéria chrípky