Profesionáli v boji proti ploštici posteľnej...0948 688868


Aktuálne
Postrek proti ploštici postelnej

 

 Všetky články v tejto kategórii
 1/3 >>

Výskyt ploštice posteľnej na Slovensku stúpol



Význam ploštíc spočíva hlavne v znepokojovaní spiacich ľudí, u ktorých môžu cicať krv na tvári, krku, rukách, nohách (predovšetkým na stehnách) aj bruchu. U senzitívnych osôb dochádza často k silnej alergickej reakcii, ktorá sa prejavuje vo forme svrbivej žihľavky (cimikóza). Túto reakciu v podstate vyvolávajú nitroforíny, hemoproteíny vylučované slinami ploštíc a histamín, ktorý je uvoľňovaný človekom, ako odpoveď organizmu na narušenie celistvosti kože . Svrbenie kože môže pretrvávať aj niekoľko dní, pričom škrabaním dochádza k narušeniu jej celistvosti a následne k sekundárnej bakteriálnej kontaminácii. Anémie u ľudí boli zatiaľ potvrdené iba raritne pri masívnom cicaní. V laboratórnych podmienkach bolo však zistené, že ploštice môžu byť potencionálnym vektorom pre antrax, mor, tularémiu, žltú zimnicu, týfus ako aj vírus HIV. Avšak skutočný praktický význam ploštice ako vektory infekčného agens v našich klimatických podmienkach nemajú, na rozdiel od ploštíc vyskytujúcich sa v tropických a subtropických oblastiach.
Biológia

Ploštice sú bezkrídlym hmyzom s dorzoventrálne splošteným telom hnedej farby (foto). Dospelá ploštica meria 5,5-6 mm, samček je o niečo menší (5-5,5 mm). Hlava je pomerne veľká s vyčnievajúcimi zloženými očami. Tykadlá sú zložené zo štyroch článkov, bazálny článok je krátky a široký, ostatné články sú dlhé.

Predohrudný štítok (pronotum) je široký a krátky, v prednej časti výrazne vykrojený. Krídla sú u ploštíc zredukované do šupiniek. Nohy sú dlhé a štíhle, prispôsobené na rýchle behanie. Bruško je tvorené z deviatich článkov a jeho tvar sa mení podľa toho, či je ploštica hladná alebo nacicaná. Na konci bruška je u samcov asymetricky ľavostranne formovaný pohlavný aparát. Na samičom brušku sú vytvorené medzičlánkové kutikulárne kapsy (ektospermalégy) druhovo špecifické v utváraní a polohe, spojené s vnútornou masou buniek (mezospermaléga). Samček kopuluje do spermalégy, spermie migrujú z mezospermalégy hemocelomom do párových mezodermálnych vačkov (conceptacula seminis) na bázach vajcovodov, ktoré potom stenami prenikajú do vitelária, kde prebieha oplodnenie. Je to vo svete hmyzu unikátny spôsob kopulácie, nazývaný aj traumatická inseminácia. Predpokladalo sa, že ploštice počas života kopulujú len raz, avšak najnovšie výskumy ukazujú, že ku kopulácii môže dôjsť i viackrát
Po oplodnení, ďalší vývoj prebieha nedokonalou premenou . Samice kladú vajíčka 2-10 kusov denne, za život približne znesú od 200 do 500 vajíčok. Pri normálnej izbovej teplote (19-23 °C) sa z nich za 6-17 dní liahnu drobné priehľadné nymfy I. štádia. Tieto po nacicaní sa krvi postupne prechádzajú ďalšími štyrmi nymfálnymi štádiami, pričom každé nymfálne štádium sa musí nacicať krvi, pokiaľ má vývin prebehnúť až do dospelého štádia. Obdobie nymfálneho vývinu môže trvať pri normálnej izbovej teplote a dostatku potravy 14-30 dní. Ak však poklesnú teploty, alebo chýba potravinový zdroj, vývoj sa môže predĺžiť až na niekoľko mesiacov . Posledné nymfálne štádium sa po nacicaní premieňa na dospelú plošticu, ktorá môže hneď kopulovať a celý vývoj sa znova opakuje.
 Vývojový cyklus ploštice posteľnej Ploštice sa rady skrývajú na miestach, kde sa môžu navzájom, ako aj prostredia dotýkať (tzv. thigmotaxia). Vždy žijú v skupinkách, ukryté v rôznych škárach (obr. 6), švoch matracov (36,7 %), v starších pružinových matracoch (14,2 %) v konštrukciách postelí, v čalúnení kresiel a pohoviek (7,7 %), pod tapetami a kobercami (11 %), v drevených nohách nábytku (20 %), aj hojdacích kresiel, za obrazmi (2,6 %) a v posteľnej bielizni (1,3 %). Stretli sme sa aj s prípadmi kedy boli ukryté v starožitných kyvadlových hodinách (1,3 %), v motoroch chladničiek (5,2 %) a najnovší prípad zistený tento týždeň nám potvrdil výskyt v počítačovej sieti. Vyskytujú sa teda hlavne tam, kde majú k svojmu hostiteľovi najbližšie. Niet pochýb, že najradšej si pochutnávajú na ľudskej krvi, ale v prípade núdze nepohrdnú ani tou, ktorá koluje v žilách hydiny, myší, potkanov, kanárikov, psov a mačiek. Avšak, dokážu neuveriteľne dlho hladovať, a to až 12 mesiacov. Ak si uvedomíme, že ploštice sa môžu dožiť asi 20 mesiacov veku, tak potom obdobie hladovania je parádne dlhé.
Identifikácia
 



 1/3 >>

.





© Copyright 2012 www.asanaddd.sk | Tvorba web stránok | Tvorba eshopov